Základné školy

Druhý cyklus (4. – 5. ročník ZŠ)  

ISCED 1

Žiak dokáže bezpečne a jasne komunikovať svoje pocity, potreby a hranice, vyjadruje pre ne pochopenie u seba aj u iných a reflektuje svoje konanie a postoje. 

Zámerom  súčasne je, aby žiak rozlišoval medzi faktami, domnienkami a hodnoteniami, a aby nadobudol väčšiu  samostatnosť v učení a prevzal časť zodpovednosti za svoje učenie, uvedomil si, čo je oblasťou jeho  záujmu a čomu by sa chcel hlbšie venovať. 

Žiak si vytvára vzťahy s rovesníkmi a učí sa spoločne s nimi riešiť úlohy a výzvy: 

„Ja to dokážem,  som schopný vstúpiť do spolupráce.“  

Vyučovanie zabezpečujú spoločne a vyvážene učitelia s aprobáciou na primárne vzdelávanie a uči telia so špecializáciou na konkrétnu vzdelávaciu oblasť alebo vyučovací predmet. 

Tretí cyklus (6. – 9. ročník ZŠ)

ISCED 2 

Žiak okrem rozvinutia všetkých gramotností dostane priestor aj na hlbší  rozvoj v oblastiach svojho záujmu a vytvoril si tak predstavu o svojej profesijnej budúcnosti.  

V tomto kontexte cieľom je, aby vyjadroval záujem a bol motivovaný k samostatnej práci, pýtal  si spätnú väzbu a pravidelne využíval kreatívny proces, analýzu, vyhodnocovanie a overovanie in formácií pri učení sa.   

Tretí cyklus charakterizuje nadobúdanie celospoločenskej a environmentálnej zodpovednosti:  

„My to dokážeme.“  

Vyučovanie zabezpečujú ťažiskovo učitelia so špecializáciou na konkrétnu vzdelávaciu oblasť alebo  vyučovací predmet.  Školy si vytvárajú školský vzdelávací program pre tie cykly, v ktorých sa vzdelávajú žiaci v ich škole. 

Žiak má byť po absolvovaní základného vzdelávania spôsobilý:

‐ vyjadrovať a interpretovať pojmy a vzťahy medzi nimi, myšlienky, pocity a potreby, fakty a ná‐ zory ústnou a písomnou formou v slovenskom a v materinskom jazyku (ak je odlišný od slo‐ venského jazyka) v rôznorodých situáciách a príležitostiach;  

‐ komunikovať v aspoň jednom cudzom jazyku na požadovanej úrovni;  

‐ používať a hodnotiť texty rôznej povahy za účelom ich využitia pri ďalšom učení sa a vo vy‐ hodnocovaní informácií v rôznych životných situáciách,  

‐ rozvíjať a používať matematické a logické myslenie, princípy a postupy na  riešenie  rôznych  problémov v každodennom živote a v ďalšom štúdiu a na argumentáciu svojich myšlienok,  

‐ zodpovedne a bezpečne využívať digitálne technológie a médiá na vzdelávanie, komunikáciu  a vnímať ich prínos k inováciám, uvedomovať si príležitosti aj riziká, ktoré predstavujú,  

‐ vysvetliť prírodné javy, spoločenské a historické udalosti pomocou základných vedomostí, me‐ tód vedeckého bádania a  odvodiť závery podložené dôkazmi,  

‐ používať technické nástroje a prístroje na realizáciu návrhov a inovácií, overenie hypotéz a na  prijatie rozhodnutia alebo záveru s využitím technológií,  

‐ zúčastňovať sa na občianskom a sociálnom živote na základe poznania aktuálneho diania, his‐ torických súvislostí, spoločenských, kultúrnych a náboženských špecifík,  

• aktívne pristupovať k riešeniu problémov a prijímať rozhodnutia na základe poznatkov, zruč‐ ností a hodnôt z oblastí prírodných, spoločenských, humanitných vied a umenia,  

• vnímať a využívať rôzne druhy umenia ako spôsob vyjadrenia a chápať miestne, regionálne,  národné, európske a globálne prejavy kultúry,  

• konať vedome v súlade s poznatkami o zdravom životnom štýle a jeho dopade na fyzické a du‐ ševné zdravie,  

• robiť informované  rozhodnutia o ďalšom vzdelávaní a životnej budúcnosti vrátane profesij‐ ného smerovania, poznať a prijímať svoj potenciál aj limity,  

• spolupracovať s ostatnými ľuďmi, byť solidárny a preferovať konsenzuálne riešenia v konflikt‐ ných situáciách,  

• využívať kreatívny proces, analýzu, vyhodnocovanie a overovanie informácií pri učení sa, iden‐ tifikovať a skúmať komplexné problémy,  

• používať kritické myslenie založené na poznatkoch a etických hodnotách,  

• konať v súlade s hodnotami smerujúcimi k ochrane životného prostredia a udržateľného ži‐ vota,  

• konať na základe poznania spoločenských a právnych noriem, ľudských práv, toleranciou roz‐ manitosti a v súlade s demokratickou kultúrou spoločnosti.  

ZŠ v pilotnom programe implementácie nového kurikula

Pani riaditeľka ZŠ v Budimíre vysvetľuje prečo sa zapojili ako pilotná škola do reformy. Na podnet rodiča v Rade Školy si sadli ako kolektív a spoločne sa dohodli, že do toho pôjdu.

Výsledky prvého prieskumu na pilotných školách implementujúcich nové kurikulum

NIVAM predstavil výsledky prieskumu 39 pilotných škol v týchto témach:

1. Kultúra školy

2. Inovatívnosť vo vzdelávaní

3. Profesijná spokojnosť

4. Vnímaná profesijná zdatnosť

Síce z roku 2019 (obsah týkajúci sa ŠVP už neplatí), ale výborná prednáška pre budúcich učiteľov z pohľadu riaditeľky školy - o ŠVP, reformách, učebniciach, metodikách, triednych knihách, časovo-obsahových plánoch, organizácii učiteľov a predmetových komisií. Veľmi praktické.

Začínajúci učiteľ si má:

1. Prečítať aktuálny ŠVP

2. Naštudovať aktuálny ŠkVP

3. Mať v súlade učebnice, metodiky, pracovné zošity (niektorí vydavatelia to poskytujú spoločne s učebnicou)

4. Vytvoriť časovo-obsahový plán na celý rok (nie je povinné, ale veľmi nápomocné)

5. Prekonzultovať s Predmetovou Komisiou svoj časovo-obsahový plán

6. A mnoho ďalšieho, no najmä vytvoriť si vlastné podporné mechanizmy :)

Aktuálne strategické ciele pre vzdelávanie do roku 2030

Regionálne školstvo (MŠ, ZŠ a SŠ)

Do roku 2030 by mal byť podiel detí vo veku od 3 rokov až do povinného primárneho vzdelávania najmenej 96 %.
(SR v 2015: 78,4% 4+r.; EÚ: 95,4%; SR v 2020: 82%)

Podiel 15-ročných detí s nízkymi výsledkami v čítaní, matematike a vede do roku 2030 by mal byť menej 15%
(SR v 2015: 30,7%; EÚ: 21%, SR v roku 2022: 30+%).

Podiel žiakov s nízkymi výsledkami v počítačovej a informačnej gramotnosti do roku 2030 by mal byť menej 15 %.

Podiel osôb, ktoré predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu, do roku 2030 by mal byť menej 9 %.
(SR v 2017: 9,3%; EÚ: 10,6%).